FreeSH

Úvodom si najprv povieme a zadefinujeme, čo to vlastne protokol je.

Komunikačný protokol alebo protokol je sada pravidiel, ktoré používajú programy alebo operačné systémy na komunikáciu medzi koncovými bodmi komunikačného systému (v telekomunikáciách alebo výpočtovej technike).

Ak by sme túto definíciu chceli vysvetliť trošku “polopate”, protokol sú pravidlá, na základe ktorých sa dorozumievajú dva body, napr. tvoj počítač a server.

Protokoly výpočtovej techniky

Vo výpočtovej technike je definovaných niekoľko protokolov. Každý slúži na iný prenos, na iné spojenie a inú komunikáciu. My si povieme o tých základných a najpoužívanejších.

Najprv si však povieme čo znamená pojem port keďže ho v článku budeme používať.

Port v sieťových protokoloch je číslo, ktoré je spolu s IP adresou súčasťou identifikátora konca spojenia a slúži na priradenie spojenia konkrétnej službe. Znamená to, že každá služba ktorá je spustená na koncovom servery (napríklad server freesh.sk) beží na svojom vlastnom porte, na “vrátkach” kde čaká na príjem informácií, paketov, príkazov. Môže byť volaná táto konkrétna služba len na tomto jednom porte a na ňom byť aj vykonaná.

Prvým protokolom s ktorým sa stretývame takmer stále pri prehliadaní webových stránok je… (je aj v adrese stránok)… HTTP protokol.

HTTP –  Hyper Text Transfer Protocol. HTTP je základný protokol na prenos dát cez world wide web, internet. HTTP je protokol definujúci požiadavky a odpovede medzi klientmi a servermi. Spojenie nadväzuje väčšinou webový prehliadač cez TCP cez konkrétny port. služba, server čakajúca na porte 80 počká na celý reťazec s hodnotou GET / HTTP/1.1 a požiadavkou a pošle naspäť do prehliadača výstup stránky – to čo vidíte v prehliadači.  Prehliadač môže poslať niekoľko druhov príkazov, resp. dotazov na server. Napríklad: GET, POST,PUT,HEAD a iné.

HTTPS –  Hypertext Transfer Protocol Secure, je zabezpečená verzia HTTP protokolu. Komunikácia prebieha na porte 443 (štandardne).

TCP –  Transmission Control Protocol. Je jedným z protokolov balíka internetových protokolov, ktoré tvoria jeho jadro. Je spojovo orientovaný, spoľahlivý komunikačný protokol transportnej vrstvy prenášajúci bajtový tok. Vďaka TCP môžu programy na počítačoch v sieti vytvárať medzi sebou spojenia (connections), ktorými je možné posielať dáta. Protokol pritom zaručuje, že dáta odoslané z jedného konca spojenia budú prijaté na druhej strane spojenia v rovnakom poradí a bez chýbajúcich častí. TCP podporuje väčšinu bežných internetových protokolov. Viac o fungovaní TCP protokolu si povieme nabudúce.

FTP –  File Transfer Protocol, alebo protokol prenosu súborov. Je to TCP/IP protokol slúžiaci na prenos súborov po sieti, či už lokálnej alebo na vzdialený server. Na komunikáciu  FTP využíva porty 20 a 21. Port 20 na prenos dát a 21 an kontrolu dát a príkazy na FTP server.

IP – Internet Protocol (IP) je dátovo orientovaný komunikačný protokol používaný zdrojovým a cieľovým strojom na výmenu dát sieťou s prepínaním paketov.

Dáta v IP sieti sa posielajú v blokoch nazývaných pakety alebo datagramy (v rámci IP sú termíny prakticky zameniteľné). Pri IP nie je potrebné žiadna príprava predtým, ako sa stroj pokúsi poslať pakety inému stroju, s ktorým dovtedy nekomunikoval. IP je bežným prvkom dnešného internetu. Súčasný najpoužívanejší protokol sieťovej vrstvy je IPv4, tzn. táto verzia protokolu má číslo štyri. IPv6 je navrhovaným následníkom IPv4, dôvodom zavedenia je nedostatok adries v 32-bitovom adresnom priestore IPv4. IPv6 má 128-bitov pre zdrojovú a cieľovú adresu. V súčasnej dobe sa predpokladá minutie IP adries verzie 4 do 3-4 rokov. Voľných IP je krytický nedostatok. To je však tema na iný članok

POP3 -   Post Office Protocol. Je to poštový protokol, ktorý sa využíva na prijímanie elektronickej pošty zo vzdialeného servera prostredníctvom TCP/IP spojenia. Poštový protokol je séria pravidiel o tom, ako sa ma riadiť prenos elektronickej pošty medzi dvomi bodmi v sieti. POP3 protokol slúži teda na PRIJÍMANIE e-mailov, nie však ich odosielanie.

POP3 funguje na „pull“ princípe, to znamená, že klient odošle na vzdialený server pomocou TCP/IP spojenia požiadavku, aby mu server preposlal e-maily ktoré sa nachádzajú na účte užívateľa a následne, ak nie je klient nastavený inak, e-maily odstráni.

SMTP – Simple Mail Transfer Protocol. Protokol zaisťuje doručenie pošty pomocou priameho spojenia medzi adresátom a odosielateľom; správa je doručená do tzv. poštovej schránky adresáta, ku ktorej može užívateľ pristupovať pomocou protokolov POP3 a IMAP. SMTP teda slúži na ODOSLANIE e-mailov. Je to jeden z najstarších protokolov (1982). Funguje protokolom TCP/IP na porte 25.

IMAP – Internet Message Access Protocol, je protokol pre prístup k e-mailovým schránkam. V súčasnej dobe sa používa verzia IMAP4 (IMAP version 4 revision 1 – IMAP4rev1).

Na rozdiel od protokolu POP3 je IMAP optimalizovaný pre prácu v dlouhodobo pripojenom režime, kedy správy zostávajú uložené na servery, priebežne sa sťahujú, kedy sú potrebné. Rozdiely zahrňujú podporu pre prácu viacerých pripojených klientov zároveň, uchovávanie stavu správ na servery, podporu viacerých zložiek a prehľadávaniu správ na strane serveru.

HTML alebo HyperText Markup Language (Hypertextový značkový jazyk) je značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. Používa sa teda na zobrazenie konečného grafického výstupu v prehliadači webových stránok.

Pôvodne bol určený ako veľmi zjednodušená podmnožina jazyka SGML, ktorý sa používa v organizáciách s komplexnými publikačnými požiadavkami, ale neskôr sa stal samostatným štandardom (ISO/IEC 15445:2000). Špecifikáciu jazyka HTML udržiava World Wide Web Consortium (W3C). Aktuálna verzia je HTML 4.01, ale W3C plánuje nahradiť HTML jazykom XHTML, implementáciou jazyka XML, ktorá zjednoduší prácu prehliadačov aj tvorcov web stránok.

Informácie

Jazyk HTML umožňuje vytvárať dokumenty obsahujúce text, hypertextové odkazy, multimediálny a iný obsah, formuláre, skripty a metainformácie prehliadateľné v tzv. webovom prehliadači.

Jazyk HTML je textový; umožňuje čítanie a upravovanie priamo v textovom editore. Existujú aj špecializované programy na grafické WYSIWYG editovanie stránok HTML, napríklad Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft FrontPage, prípadne NVU ktorému sa budeme vnovať aj v našich článkoch. Ďalšou možnosťou ako vytvárať stránky v jazyku HTML je dynamická (alebo aktívna) tvorba obsahu programom bežiacim na strane servera, napríklad PHP alebo ASP, ktorý na požiadanie vygeneruje stránku a pošle používateľovi.

Verzie

Oficiálna špecifikácia HTML 1.0 neexistuje, pretože sa v tom čase používali rôzne neformálne štandardy. Prvá formálna špecifikácia bola označená číslom 2.0, aby sa zdôraznil rozdiel oproti predchádzajúcim neoficiálnym verziám.

Štandard HTML 3.0 vytvorilo novozaložené W3C v marci 1995. Obsahovalo mnoho nových možností ako podpora tabuliek, obtekanie textu, a zobrazovanie matematických výrazov. V tom čase ho nepodporili webové prezerače. Ďalšia navrhovaná verzia, HTML 3.2, väčšinu nových prvkov vynechala a namiesto toho prijala prvky, ktoré medzičasom vytvorili webové prezerače Netscape a Mosaic. Plánovaná podpora matematiky z verzie HTML 3.0 sa neskôr stala samostatným štandardom MathML.

Verzia HTML 4.0 takisto prijala mnohé prvky a vlastnosti z jednotlivých prezeračov, ale zároveň sa pokúšala ‘vyčistiť’ štandard tak, že niektoré prvky označila ako ‘zastaralé’.

Ďalšie verzie jazyka HTML už nebudú. Jeho pokračovateľom je jazyk XHTML, založený na XML.

Štruktúra

 V značkách jazyka HTML existujú štyri druhy prvkov:

• Štruktúrové prvky. Označujú zmysel textu. Napríklad

<h1>Golf</h1>

označuje, že slovo “Golf” je nadpisom prvej úrovne.

• Prezentačné prvky. Popisujú výzor textu, bez ohľadu na jeho zmysel. Napríklad

<b>tučné</b>

zobrazí slovo “tučné” tučným písmom. Prezentačné prvky sa už neodporúča používať; výzor textu by mal byť popísaný pomocou kaskádových štýlov. Tag <b> je dnes nahredný <strong>.

• Hyperlinky. Linky do iných dokumentov. Napríklad

<a href="http://sk.wikipedia.org/">Wikipédia</a>

urobí zo slova Wikipédia linku na dané URL.

• Ovládacie prvky. Vytvárajú tlačidlá, zaškrtávacie políčka, zoznamy, atď.

<!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01//EN" "http://www.w3.org/TR/html4/strict.dtd">